Niekedy si to komplikujeme

Autor: Jana Mišeková | 26.5.2015 o 13:36 | (upravené 26.5.2015 o 13:44) Karma článku: 2,51 | Prečítané:  568x

Bude to tak, že vo vzťahoch si vieme často ublížiť samy viac ako nám je vôbec schopný niekto ublížiť 

Na stupnici od 1 do 10 v kategórii chlap rovná sa pohroma, by mohla každá z nás hovoriť množstvá svojich príbehov, ktoré by ohodnotila plným počtom bodov. Ak neprežívate bolesť, o ktorej počúvate, alebo čítate, nezasiahne vás natoľko aby ste mohli povedať: „To najhoršie čo sa mi stalo je, že som ho vôbec stretla.“ Ak by sa nadhľad, ktorý máte k problémom ostatných dal aplikovať na vaše vlastné citové kolapsy našli by ste liek a cestu, ktorá stojí za patent. Nikdy som neprišla na to ako vyliečiť trápenie z lásky inak ako časom a nikdy som nestretla chlapa, ktorý by mi trápenie nespôsobil. Nemám začať polemizovať nad tým, že vo mne existuje len nejaký „magnet“ na zlé kusy? Ak by mi nejaký vzťah niekedy vyšiel podľa mojich predstáv nemala by som potrebu podstupovať otupnú terapiu vylievaním si srdca a sťažovaním si na opačné pohlavie v pozadí s myšlienkou, aké sú to len tí chlapi svine. Lenže čo ak si svoje predstavy zbytočne idealizujem? Mohla by som prečítať kvantá poradenských kecov typu "Ako vyliečiť sklamanie z lásky a zlomené srdce", o tom ako pretrpieť bolesť z pod pásoviek od ľudí, od ktorých by som to čakala najmenej a pomohlo by mi to asi rovnako ako všetky tie úžasné tabletky na chudnutie od amerických vedcov. Kde je potom problém?

Na vzťahy neexistuje žiadny vzorec. Neexistuje pravidlo, ktoré hovorí riaď sa takto a budeš mať šťastný vzťah, to si sem tam len myslí sorta „akože-odborníkov" a to i len vtedy keď nepremýšľajú, pretože druhých je ľahšie napomenúť a kritizovať ako seba. Je veľmi logické, že ak boli vaše vzťahy len sklamaním z nedostatku čohokoľvek vo vzťahu hádžete všetkých chlapov do jedného vreca lebo máte zlú skúsenosť so všetkými tými, ktorých ste takýmto spôsobom spoznali. Len tak jednoduché to ale nie je s tými chlapmi lebo majú v prvom rade životný postoj nastavený na celkom iné vnímanie ako my. Chlapom vždy trvá dlhšie iba to čo netreba. My ženy sme až priveľmi pohotové, v každej situácii si automaticky predstavujeme desať možných východísk, samozrejme pekne prifarbených aby to nebola len taká nuda, a ak si niekto trúfa povedať, že nám chýba zmysel pre matematiku, kombinatorika množiny M je našou každodennou rutinou. 

No a takto si my vytvárame idey mužov, ktorí sú tí praví pre nás a tam niekde na nás vo svete čakajú. Pri tejto myšlienke mi nabieha posmešný úškrn. Ideálny chlap? Neviem čo má ale určite nemá ani jednu z tých vlastností, ktoré mali tí páni pred ním. Čiže vlastne nie je chlapom a na to preplávať na druhý breh som asi ešte rozum nedostala alebo nestratila. Ale napadá ma otázka prečo si nezaslúžim to najlepšie? Áno, áno nik nie je dokonalý a každý má tie svoje chyby, ale prečo si nedopriať aspoň tú predstavu? A máme to tu! Prečo si nedopriať aspoň tú predstavu??!! Pri čítaní a pozeraní všetkých bestsellerov literárnej románovej tvorby od Bronteovej, cez Austinovú až po 50 odtieňov sivej... filmový priemysel nevynímajúc nachádzame my ženy, sklamané a ranené útočisko v týchto skreslených balíkoch nenaplnených ideí, napísaných ďalšími sklamanými a ranenými ženami, ktoré tým chceli v sebe udržať naivnú nádej osudovej lásky. K takému niečomu ako podtitulok inšpirované skutočnými udalosťami sa nebudem nadlho vyjadrovať, stačí iba ak sa za sústredíte na to slovíčko inšpirované. Tieto dámy si neuvedomujú akú škodu napáchali zachraňovaným vlastných nádejí na lásku, ktorá prekoná smrť. A potom sa po prečítaní Jany Eyerovej pýtam: Kde je taký chlap, ktorý by bol ochotný kvôli mne kľaknúť na kolená a prosiť o lásku? Kde je taká láska, ktorej hlas budem cítiť a počuť na kilometre ďaleko a budem schopná za ním utekať? ... Odpoveď? Poznáte ten zvuk obsadeného čísla tu tuu tuuuuuuuuu..... a potom už len položiť.

Ako to vlastne je? Ako prekonať to prázdno, tú horkú chuť v ústach, bolesť, slzy, sklamanie... Nevieme. Vždy si nesieme so sebou rany, preto máme strach, odôvodnený strach, že už nikomu v živote nebudeme schopné veriť. Na lásku a vzťahy rovnako ako na prekonávanie sklamania z nich neexistujú žiadne rovnice. Ak by sme boli schopný zapamätať si všetko múdro, ktorému sme sa naučili, všetky chyby, ktoré by sme nemali opakovať, všetky rady, ktoré sme dostali asi by bol život ľahší. Možno až príliš jednoduchý. Ak sa žena dostane do kolotoča od rozchodu z rozchodu stáleho sklamávania sa vo vzťahoch, začne naozaj reálne uvažovať o tom, že tým chybným článkom v tomto reťazci je ona sama. Takže keď nám neuberá z nášho ega a slobody nejaký chlap tak si to radšej spôsobíme samy. Nasleduje depresia, čokoláda, krabička cigariet, Láska cez internet, čokoláda, PS milujem ťa a potom už rovno fľaša vína a kartón cigariet...

Jadro problému, o ktoré sa podopiera moje poznanie je práve v tomto. Naše naivné romantické predstavy, ktoré v nás už od nepamäti pestujú sú tým hlavným corpus delicti. Previnili sme sa samy proti sebe tým, že sme písali, snívali a plakali po sklamaniach za dokonalými mužmi, ktorých naďalej naivne očakávame. Česť výnimkám pre dámy v šťastných manželstvách, ktoré však ja zatiaľ ešte stále a často s poľutovaním vidím ako rezignáciu, či ústupok z nárokov kladených pred milióntym sklamaním. Ale dobre dobre dobre, nebudem sviňa. Jedno z milióna vyvolených. Jedno z milióna, máva to šťastie. Ale ja s mojím šťastím. Ako žiť teda bez lásky? Nijako. Láska vás bude prenasledovať celý život a hlavne v očiach vašej rodiny, tam bude stále. Rodina je jediná záležitosť, ktorá vás miluje bez nárokov, podmienok, laku na nechty a vysokých podpätkov. Na ňu sa sústreďte a jej dajte všetko. Na rodine sa naučíte neočakávať nič, iba dávať. Iba rodina vás môže vyliečiť. Rodičia, bratia, sestry, babky, dedkovia, tety, ujovia, sesternice, bratranci, netere, synovci, najbližší rodinný známy,... Toľko lásky okolo vás, že zabudnete na nevďačných chlapov, kým sa vaša duša opäť nenaplní pokojom a sebaistotou. Presne všetkým tým, o čo vás pripravil pokazený kolotoč. A ak vaše srdce znova zatúži milovať tak milujte, s láskou je všetko krajšie, ale naučte sa neidealizovať si ľudí, nepretvárať ich na svoje predstavy a vtesnávať ich do krabičky, z ktorej keď trčí sem tam nejaký ten úd ste sklamané a poranené. Môj známy má na všetky nezdarené situácie veľmi trefnú vetu: „Nevadí, veď ako by to bolo, keby bolo všetko tak, ako chceme?“ Podľa mňa by to bola prinajmenšom nuda. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?